Kompetencie samosprávnych krajov v oblasti CR sú v SR regulované momentálne zákonom č. 302/2001 Z.z., o samosprávnych krajoch, a zákonom č. 416/2001 Z.z., o prechode p#sobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Ako už v minulosti pri predkladaní Zákona o združeniach cestovného ruchu bolo uvedené v d#vodnej správe: súčasná organizačná štruktúra v regiónoch je roztrieštená alebo neexistuje v#bec, nie je jasné, kto zodpovedá za financovanie jednotlivých aktivít, spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom je slabo rozvinutá. V regiónoch často chýba základná štruktúra kooperujúcich podnikov, nie sú stanovené a zladené spoločné ciele, nie je jednotne riadený marketing. Významnú úlohu v elektronickom marketingu a manažmente destinácií získavajú systémy destinačného manažmentu. V podmienkach SR mal zlepšiť oblasť destinačného manažmentu návrh zákona o združeniach cestovného ruchu, ktorý však neprešiel legislatívnou radou vlády. Združenie miest a obcí Slovenska preto prišlo s návrhom modelu zákona o podpore rozvoja cestovného ruchu (pozri Obr. 1).
Cieľom realizovaného prieskumu bolo zistiť, aký je súčasný stav a perspektívy rozvoja destinačného manažmentu v regiónoch, ako aj názory a aktivity miest a VÚC v tejto oblasti. Oslovili sme preto predstaviteľov regionálnej a miestnej samosprávy, z ktorých nám vyjadrenie zaslali: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský, Košický samosprávny kraj a mestá Banská Bystrica, Nitra, Žilina a Košice. Pre utvorenie si obrazu o danom regióne nás úvodom zaujímalo, či región alebo mesto má spracované programové, resp. strategické dokumenty pre oblasť cestovného ruchu. Nasledujúca tabuľka nám prehľadne uvádza dokumenty, v ktorých je istá spojitosť daného regiónu s destinačným manažmentom.
| Kraj | Strategické dokumenty pre oblasť cestovného ruchu |
| Bratislavský | Stratégia rozvoja cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja |
| Trnavský | Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja |
| Trenčiansky | Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja, Koncepcia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu |
| Žilinský | Projekt stratégie rozvoja CR ŽSK 2007 – 2013 a Projekt Územného generelu CR |
| Košický | Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Košickom samosprávnom kraji (2005 – 2009), Stratégia rozvoja CR v Národnom parku Slovenský kras, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja |
Z vyjadrení oslovených subjektov (až na Trenčiansky samosprávny kraj) vyplýva, že by prijatie samostatného zákona o založení, financovaní, činnosti združení cestovného ruchu bolo prínosom. V súčasnosti však štyri z oslovených subjektov (Žilinský samosprávny kraj, mesto Žilina, mesto Banská Bystrica, Bratislavský samosprávny kraj) nie sú členom žiadneho združenia CR. Trenčiansky samosprávny kraj úzko spolupracuje s regionálnym združením CR Horná Nitra.
| Kraj | Fáza realizácie destinačného manažmentu | Spolupráca s poradenskou org. v oblasti destinačného manažmentu | Inšpirácia v inom regióne, kde destinačný manažment funguje |
| Bratislavský | Príprava na zavedenie | Nie | Berlín, rakúske spolkové krajiny, Poľsko |
| Trnavský | Príprava na zavedenie | Nie | Nie |
| Trenčiansky | Neuvažuje o jeho zavedení | Nie | Centrála CR Východní Morava, o. p. s., Zlínský kraj |
| Žilinský | Príprava na zavedenie | Áno | Áno (Moravskoslezský kraj) |
| Košický | Príprava na zavedenie | Nie | Burgenland v Rakúsku |
Príprava na zavedenie alebo zavádzanie samotného systému destinačného manažmentu je v súčasnosti aktuálne v 4 z 5 samosprávnych krajov (v Trenčianskom samosprávnom kraji plní funkciu destinačného manažmentu Regionálne združenie CR Horná Nitra). Príkladom je Stratégia rozvoja cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja 2007 – 2013, ktorá už pojednáva o organizácii destinačného manažmentu na jeho území a postupných krokoch k jeho zavedeniu.
Obr. 1: Organizačná štruktúra cestovného ruchu
|
Štát Legislatívna činnosť rezortu, informačný systém, finančné zabezpečenie účasti štátu na podpore rozvoja cestovného ruchu. Zriaďuje Národný monitorovací výbor pre rozvoj CR ako multisektorový strešný orgán pre CR (pri Úrade vlády SR ako Radu vlády pre rozvoj CR). Účasť rezortov, relevantných štátnych inštitúcií a zástupcovia hlavných odvetví priemyslu CR, ZMOS a VÚC apod. Národná organizácia pre destinačný manažment (SACR) organizačne spolupracuje s integrovanou sieťou organizácií pre destinačný manažment (DMO) a regionálnymi organizáciami pre destinačný manažment (RegDMO). SACR je marketingovým orgánom vykonávajúcim štátnu politiku CR. Pre zabezpečenie vzdelávania, analytických a rôznych projektových aktivít spolupracuje so sieťou regionálnych rozvojových centier (RRC), agentúr (RRA) a ďalších partnerov. |
|
VÚC Zriaďuje Regionálnu radu pre turizmus. Členmi sú zástupcovia rád pre turizmus všetkých obcí kraja, regionálne rozvojové centrá, agentúry a veľké podnikateľské subjekty (napr. letisko, a pod.). Zriaďuje regionálne organizácie pre destinačný manažment, ktorej členmi sú všetky organizácie pre destinačný manažment kraja a rady pre turizmus tých obcí, ktoré nie sú členmi žiadnej organizácie pre destinačný manažment. Regionálna rada pre turizmus a regionálne organizácie pre destinačný manažment v oblasti know-how a investícií spolupracujú s regionálnymi rozvojovými centrami, agentúrami a ďalšími partnermi pri plnení svojich úloh. |
|
Obec Obce s istým stanoveným počtom prenocovaní zriaďujú Radu pre turizmus. Tá rozhoduje, či spolu s lokálnymi podnikateľmi založí organizáciu pre destinačný manažment, alebo či sa združí s inými obcami a spolu zriadia organizáciu pre destinačný manažment, alebo sa Rada stane členom priamo regionálnej organizácie pre destinačný manažment. |
Zdroj: Zmos, Návr modelu zákona o podpore rozvoja cestovného ruchu
Integrovanú inštitucionálnu sieť subjektov v oblasti podpory CR podľa návrhu modelu zákona o podpore rozvoja cestovného ruchu Združenia miest a obcí Slovenska z mája 2008 znázorňuje Obrázok 1.
Ako sme sa mali možnosť presvedčiť, samospráva na Slovensku nespolupracuje s poradenskými firmami v oblasti destinačného manažmentu, sk#r bilaterálne s regiónmi, kde destinačný manažment už funguje. Partnerom (výmena informácií, vzory projektov atď.) Trenčianskeho samosprávneho kraja je Zlínský kraj a Centrála CR Východní Morava, o. p. s., pre Bratislavský samosprávny kraj sú vzorom Berlín, rakúske spolkové krajiny a Poľsko, mesto Žilina spolupracuje s Moravskoslezským krajem.
| Kraj | Existencia destinačnej spoločnosti | Destinačnú spoločnosť má zastrešovať | Financovanie destinačnej spoločnosti zo zdrojov | Najvhodnejšia právna forma destinačnej spoločnosti |
| Bratislavský | Nie | Mestá a obce; VÚC | Verejné zdroje, členské príspevky, vlastné príjmy, fondy EÚ | Akciová spoločnosť |
| Trnavský | Nie | VÚC | Viac zdrojové | Právnická osoba |
| Trenčiansky | Áno | VÚC | Viac zdrojové (rozpočet VÚC, štátny rozpočet, členské príspevky združení CR, fondy EÚ) | Príspevková organizácia |
| Žilinský | Áno | Združenie podnikateľov | Verejné a súkromné prostriedky | Združenie právnických os#b |
| Košický | Áno | Nezávislá organizácia | Viac zdrojové (fondy EÚ, štátny rozpočet, granty, z časti vlastné zdroje) | Záujmové združenie právnických os#b |
Vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom ide predovšetkým o rozdielne záujmy a ciele obidvoch sektorov. Táto skutočnosť je naviac znásobená „krátkozrakosťou“ niektorých súkromných subjektov cestovného ruchu, ktoré mnohokrát vďaka svojej neznalosti považujú ostatných nie za svojich potenciálnych partnerov, ale za svojich konkurentov. Pritom spoločným záujmom všetkých subjektov (súkromných aj verejných) je rozvoj cestovného ruchu, resp. destinácie a využitie potenciálu cestovného ruchu na danom území.
[1] DERCO, J.: Turistický on-line trh. In: Geotour 2004 : EÚ a perspektívy rozvoja cestovného ruchu. 1. vyd. Košice: C-press. 2005, s. 141 – 145. ISBN 80-969337-3-6
[2] DERCO, J.: Návrh zákona o združeniach cestovného ruchu. COT business. 2007, č. 7 – 8, s. 84. ISSN 1212-4281
[3] TORMA, P., BALÁŽ, B., DERCO, J., LUKÁČ, M.: Marketingová stratégia rozvoja cestovného ruchu v meste Michalovce, Záverečná správa, Košice, F BERG TU Košice, 2006
[4] ZMOS: Návrh modelu zákona o podpore rozvoja cestovného ruchu. 2008 on-line: http://www.municipalia.sk/municipalia/uploaded_files/Navrh_modelu_zakona_o_podpore_rozvoja_CR.doc
Ing. Peter Čisárik
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Vážení čtenáři, Váš oblíbený portál Celyoturismu.cz bude v horizontu 3 měsíců uzavřen. To podstatné z cestovního ruchu – vývoj, statistiky, analýzy, legislativní problematiku atd. – proto nově najdete na zpravodajském portálu Hospodářské komory ČR www.komoraplus.cz a také ve...
Cestovní ruch na Slovensku i loni negativně ovlivnily dopady nemoci covid-19. Služeb ubytovacích zařízení v zemi využilo méně turistů, meziroční tempo propadu počtu hostů bylo ale mírnější než o rok dříve. Vyplývá to z aktuálních údajů slovenského statistického úřadu.
Hotelová skupina CPI Hotels v tiskové zprávě informovala, že do svého portfolia připojila bývalý hotel Mercure Bratislava Centrum. Ten se v uplynulých dnech proměnil v Clarion Congress Hotel Bratislava.
