Musíme si stanoviť dlhodobé vízie

Život je změna. K jedné takové změně došlo na jaře na Ministerstvu hospodářství Slovenské republiky, kam do funkce ředitele odboru cestovního ruchu nastoupil Ing. Gabriel Kuliffay, gentleman s osobitým smyslem pro humor, který prakticky celý svůj dosavadní život spojil s cestovním ruchem. Sotva se na novém místě trochu rozkoukal, už jsem mu poslal pár otázek.

Pro začátek nám prosím přibližte svoji dosavadní profesní dráhu.

Cestovný ruch som vyštudoval na VŠE v Bratislave a pracujem v ňom už 30 rokov. Začínal som v polovici 70-tych rokov v bývalom podniku Interhotel Tatry ako hotelový prevádzkar, potom som prešiel do okresného podniku Podtatranské reštaurácie v Poprade. Tam som mal na starosti obchodno-prevádzkový úsek. V tom čase sme sa venovali novým trendom – centralizácii výroby mäsových i múčnych polotovarov, veľkokapacitnému skladovaniu a následne čisteniu a vákuovanému baleniu zemiakov. Všetky výrobky sme dodávali do širokej siete hotelov, reštaurácií, závodných jedální a nemocníc. Bola to v tom čase veľmi moderná racionalizácia výrobných činností, v ktorej sme boli pred 20 rokmi aj v rámci Slovenska skutočne na špičke. Modernizovali a rekonštruovali sme hotely, motely, reštaurácie, vymýšľali sme vianočné predajné trhy. Boli sme mladý a dynamický kolektív, v ktorom sa mi skutočne dobre pracovalo. Dodnes si rád spomínam na tie časy, ktoré aj pre mňa znamenali odborný rast a skúsenosti v riadení ľudí, ktoré vám žiadna škola nedá.

Mojimi ďalšími pôsobiskami bol bývalý Krajský národný výbor v Košiciach, odbor obchodu a cestovného ruchu a potom od roku 1988 Správa cestovného ruchu na Ministerstve obchodu a cestovného ruchu SR. Po troch rokoch a zmene spoločenského systému som odišiel do privátnej sféry, kde som mal na starosti malú incomingovú cestovnú kanceláriu privážajúcu na Slovensko ruskú klientelu. K tejto aktivite sa neskôr pridala novootvorená slovensko-rakúska požičovňa automobilov. V roku 1993 som úspešne absolvoval konkurz na funkciu generálneho riaditeľa vtedajšej najväčšej slovenskej hotelovej spoločnosti SOREA s.r.o., ktorá sa po rozdelení ČSFR odčlenila z bývalej federálnej Správy rekreačnej starostlivosti ROH. To bol nový impulz a nová výzva na vytýčenie cieľov spojených s postupnou transformáciou odborárskych rekreačných zariadení na modernú hotelovú sieť, ktorá by uspokojila aj náročnú zahraničnú klientelu.

Prišla však nová ponuka a tak som po niekoľkých rokoch prešiel do akciovej spoločnosti Wili, kde som mal na starosti hotely, cestovnú kanceláriu a vybudovanie zahraničného zastúpenia akciovky v Moskve vrátane zastúpenia vtedy sa rozbiehajúcich Slovenských aerolínií. Opäť nové úlohy, nové plány. Keď ma však oslovil vtedajší generálny riaditeľ najväčšej slovenskej CK Satur a ponúkol mi miesto v berlínskom Reisebüro Satur GmbH, neváhal som a prijal som ponuku. V tejto pozícii sme predávali slovenské i české produkty nemeckej klientele, čo znamenalo opäť nové úlohy od cenotvorby cez výrobu katalógov a ponukových balíčkov ale zase s využitím doterajších skúseností a kontaktov. Po dvoch rokoch som sa však vrátil domov k rodine a nastúpil som do vtedy sa rozbiehajúceho spoločného slovensko-izraelského projektu elektronického obchodovania v cestovnom ruchu – cestovnej kancelárie Tulip Tours, prvého slovenského internetového veľkopredajcu služobných ciest do celého sveta – predaj hotelov, leteniek a požičovní áut. Keď som sa však od kolegov v brandži dozvedel, že Ministerstvo hospodárstva vypisuje výberové konanie na funkciu riaditeľa odboru cestovného ruchu, prihlásil som sa a po jeho úspešnom absolvovaní som od marca 2004 tu. Dúfam, že moje skúsenosti z riadiacich pozícií v štruktúrach najrôznejších podnikov a činností spojených s cestovným ruchom, ktorými som prešiel, budem vedieť zhodnotiť práve tu.

Co máte ve své funkci na starosti a jaké máte kompetence?
Odbor cestovného ruchu na Ministerstve hospodárstva SR ako organizačná súčasť vrcholného orgánu štátnej správy na úseku cestovného ruchu má za úlohu vypracovávať strategické ciele, zámery a zásady štátnej politiky cestovného ruchu. V praxi to konkrétne znamená prácu na právnych normách, navrhovanie ekonomických a normotvorných nástrojov a tvorbu podmienok stimulujúcich rozvoj služieb cestovného ruchu. Po našom vstupe do Európskej únie to bude v stále väčšej miere aj implementácia príslušných právnych predpisov EÚ do legislatívy Slovenskej republiky. Náš odbor koordinuje a riadi činnosť Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, príspevkovej organizácie MH SR, ktorá je zodpovedná za štátnu propagáciu slovenského cestovného ruchu a marketingové aktivity na tomto poli. Zabezpečujeme aj plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré pre nás vyplývajú z členstva vo Svetovej organizácii cestovného ruchu (WTO), OECD a ďalších medzinárodných združeniach CR. Spolu s ďalšími sekciami nášho ministerstva spolupracujeme na realizácii sektorových operačných programov na čerpanie štrukturálnych fondov z EÚ na rozvojové projekty v cestovnom ruchu.

Jakou prioritu má v současné době ve vládě příjezdový cestovní ruch na Slovensko? Máte nějaké nástroje zaměřené na podporu domácího cestovního ruchu?
Z hľadiska slovenského cestovného ruchu predstavuje dôležitý prvok v jeho vývoji vstup Slovenska do EÚ. Aj v podmienkach Slovenska budú objavované nové turistické destinácie, nové štáty EÚ získajú väčšie zviditeľnenie a uznanie na vnútornom a medzinárodnom trhu. Otvára sa príležitosť spoločnej prezentácie prostredníctvom EÚ portálu „One Europe – One Destination – One Market“. Na druhej strane rozširovanie cestovného ruchu prinesie potrebu rozvoja ľudských zdrojov a kvality služieb cestovného ruchu.

Príjazdový cestovný ruch má pre nás vysokú prioritu. Z hodnotenia súčasného stavu aktívneho zahraničného cestovného ruchu SR je zrejmé, že neexistuje žiadny objektívny dôvod na to, aby Slovensko nemohlo dosahovať porovnateľné výkony v cestovnom ruchu ako naši susedia – Česko, Poľsko či Maďarsko. Prijaté obmedzenia vyplývajúce z vízovej politiky Slovenska voči veľkým potenciálnym vysielacím trhom – Rusku a Ukrajine – v minulých rokoch zapríčinili veľký pokles v návštevnosti Slovenska zo spomenutých trhov. Poľsko a Maďarsko takéto obmedzenia neprijali, čo sa odrazilo na tom, že ruskí a ukrajinskí turisti viac navštevujú našich susedov. V oblasti devízových príjmov výrazne zaostávame za susednými štátmi. V roku 2003 sme v rámci ACR získali len 863 mil. USD, keď nás navštívilo približne 1,5 mil. cudzincov s priemerným pobytom 3,3 prenocovaní. Príčinu treba hľadať okrem iného aj v tom, že na štátnu propagáciu sme dostali pridelených len 1,8 mil. USD, čo v porovnaní s našimi susedmi je naozaj veľmi málo. Najviac cudzincov k nám prišlo z Českej republiky, Poľska, Maďarska a Nemecka. Podiely krajín na prvých troch miestach predstavujú spolu až 65 % celkovej návštevnosti. Nedávna pracovná cesta podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska však nám dáva šancu k úspešnej práci aj na novom obrovskom čínskom trhu spolu s našimi partnermi v rámci stredoeurópskeho regiónu.

Pre niektoré vrstvy obyvateľstva Slovenska je účasť na cestovnom ruchu dodnes luxusným statkom. Domáci cestovný ruch aj preto u nás stagnuje. Ak sa má cestovný ruch stať súčasťou životného štýlu obyvateľstva, je nevyhnutné vytvárať podmienky pre účasť na ňom všetkým skupinám obyvateľstva. Okrem štátnej účelovej dotácie na rekreáciu nepracujúcich dôchodcov, ktorú zabezpečuje Konfederácia odborových zväzov SR a realizuje hotelová spoločnosť SOREA, len niektoré podniky podporujú rekreáciu svojich zamestnancov podporou zo sociálneho fondu. V ostatnom čase komerčné banky poskytujú pôžičky aj na financovanie účasti na cestovnom ruchu. Propagácii domáceho cestovného ruchu bude musieť venovať väčšiu pozornosť aj SACR vo svojich marketingových a promočných aktivitách. Bez rozvinutého domáceho cestovného ruchu sa nedá rozvíjať aktívny cestovný ruch. Cudzinci idú len do „odskúšaných destinácií“, kde už všetko funguje tak, ako má.

Predpoklad rozvoja cestovného ruchu a využitie jeho potenciálu v podmienkach Slovenska predstavujú jeho kapacity a s tým spojené podnikateľské subjekty. Počet ubytovacích zariadení na Slovensku v minulom roku prekročil hranicu 2 500 jednotiek a hranica 12 mil. prenocovaní bola dosiahnutá už v roku 2002. V tejto súvislosti však možno konštatovať klesajúci trend vo veľkosti ubytovacích zariadení. Prevádzkovatelia budujú predovšetkým menšie ubytovacie zariadenia špecificky orientované a zamerané na určitý druh klientely a teda v konečnom dôsledku podporujúce určitý druh či formu cestovného ruchu. Ide teda v zásade o pozitívny vývoj v súlade s vývojom na domácom i medzinárodnom trhu cestovného ruchu predstavujúci špecializáciu činnosti. V tejto súvislosti však ďaleko výraznejšie vyvstáva potreba vzájomnej koordinačnej činnosti nielen na úrovni podnikateľských subjektov, ale svoju nezastupiteľnú úlohu v tomto procese musia zohrať aj samosprávne inštitúcie na regionálnej a lokálnej úrovni. Zároveň sa ukazuje potreba budovania resp. dobudovávania komplexných stredísk cestovného ruchu poskytujúcich požadované služby cestovného ruchu v celej ich požadovanej šírke a sortimente. Táto skutočnosť bude zároveň vytvárať aj predpoklady na efektívnejšie využitie existujúcich kapacít.

Při propagaci Slovenska jako turistické destinace v zahraničí propagujete Slovensko jako celek, nebo jste se soustředili jen na určité důležité segmenty?
Prezentáciu a propagáciu Slovenska ako krajiny cestovného ruchu zabezpečuje tak ako v okolitých krajinách špecializovaná organizácia, Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Táto v minulom roku rozširovala všetky svoje marketingové a propagačné aktivity doma a v zahraničí v záujme prezentácie Slovenska ako vyspelej a pohostinnej krajiny cestovného ruchu. V roku 2003 začala oficiálne používať nové logo Slovenska ako značku destinácie a s týmto logom prezentuje Slovensko na všetkých marketingovo-propagačných aktivitách CR.

Jednou z priorít roku 2003 bolo budovanie ďalších zahraničných zastúpení. Od roku 2002 pracuje už zastúpenie vo Varšave, na začiatku roka 2003 začali svoju činnosť zastúpenia v Moskve, vo Viedni a v Amsterdame. Od októbra 2003 pracujú zahraničné zastúpenia v Prahe a v Berlíne. Všetky zastúpenia veľmi rýchlo a úspešne naštartovali svoju činnosť na týchto zdrojových trhoch.

Novinkou roku 2003 je začiatok spolupráce krajín višegrádskej štvorky v oblasti spoločného marketingu a propagácie cestovného ruchu na zámorských trhoch. V úzkej spolupráci s národnými organizáciami pre marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Maďarska, Česka a Poľska zabezpečuje za Slovensko SACR jednotný koordinovaný marketingový prístup k trhom USA, Japonska, Číny a Brazílie. Projekt sa stretol s obrovským záujmom zahraničných novinárov, touroperátorov a ďalších profesionálnych partnerov. Je viac než povzbudivé, že k tejto spolupráci chcú pristúpiť aj také tradične silné krajiny cestovného ruchu akými sú Rakúsko či Chorvátsko.

Pri prezentácii Slovenska v zahraničí sa sústreďujeme na tie segmenty a formy cestovného ruchu, v ktorých Slovensko má čo ponúknuť aj v ostrej konkurencii susedných krajín a ktoré majú na Slovensku tradíciu. S ohľadom na možnosti ich využitia v zahraničnom cestovnom ruchu Slovenska ich považujeme za súbor konkurenčných výhod, sústredených na relatívne malom území. Sú to: mestský a kultúrny cestovný ruch, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, zimné športy, letná horská a vodná turistika, vidiecka turistika a agroturistika. Českému profesionálovi, ktorý číta Váš časopis, iste netreba popisovať, že perspektívu majú najmä mestá so zachovaným historickým jadrom, ktoré sú vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, majú dostatočnú infraštruktúrnu vybavenosť a organizujú rozličné turisticky atraktívne podujatia. Medzi ne patria: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Kežmarok, Košice, Kremnica, Levoča, Nitra, Poprad – Spišská Sobota, Prešov, Spišské Podhradie, Trenčín, Trnava a Žilina. A potom je tu svetové kultúrne dedičstvo UNESCO s lokalitami ako je Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolinec, historické jadro mesta Bardejov a z prírodného dedičstva jaskyne Slovenského krasu. Ich masívnejšej propagácii sa venuje vo svojich propagačných programoch práve už spomínaná SACR.

Alebo slovenské kúpele. Slovenské kúpeľníctvo disponuje vysokou odbornosťou v oblasti liečebnej starostlivosti a bohatou ponukou kvalitných prírodných liečivých zdrojov (liečivá voda, minerálne vody obsahujúce plyn, bahno, rašelina, slatina a iné zeminy). Ku kúpeľom s celoslovenským i medzinárodným významom dnes patrí 24 kúpeľných miest, v rámci ktorých 29 kúpeľných podnikov disponuje kapacitou približne 12 240 lôžok.

Slovensko ako hornatá krajina má veľmi dobré prírodné podmienky na rozvoj zimných športov. Až 62 % územia tvoria hory, priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je na väčšej časti územia viac ako 90 dní. Na lyžovanie je vhodná aj členitosť terénu, pričom značnú časť horského terénu tvoria hole a horské lúky. Na Slovensku máme 20 horských stredísk so špičkovou vybavenosťou a medzinárodným charakterom, 40 horských stredísk s nadpriemernou vybavenosťou na národnej, resp. regionálnej úrovni, 250 horských stredísk s priemernou vybavenosťou na regionálnej, resp. miestnej úrovni. Z vyššie uvedeného celkového počtu stredísk je viac ako 80 stredísk vybavených systémami výroby technického snehu. V takto vybavených strediskách sú technicky zasnežované lyžiarske zjazdové i bežecké trate o celkovej dĺžke viac ako 150 km a o celkovej ploche viac ako 750 hektárov.

Najúčinnejším spôsobom reprodukcie pracovnej sily sú letná dovolenka a turistika, kedy celé rodiny môžu spoločne oddychovať a tráviť svoju dovolenku v strediskách cestovného ruchu. Tieto dovolenky sú podmienené klimatickými a prírodnými podmienkami (letná turistika), ale aj fyzickou náročnosťou (horolezectvo, kanoistika), či záujmovou činnosťou (cyklistika – na Slovensku máme napr. 5400 km trás vhodných na cykloturistiku, ďalej sú to mototuristika, vodná turistika, plávanie, paragliding, horská turistika, atď.).

Slovensko má viac ako 12 000 km značkovaných turistických chodníkov. Naše horstvá vytvárajú predpoklady pre rozvoj vysokohorskej turistiky a horolezectvo. Dobré predpoklady máme pre vodnú turistiku a vodné športy – plávanie, vodné lyžovanie, jachting, windsurfing, kúpanie – na prírodných vodných tokoch, jazerách a umelých vodných plochách – priehradách a nádržiach. V poslednom období rastie počet moderných stredísk s komplexnými službami – termálnych kúpalísk a najmä za posledné 2-3 roky aquaparkov. Vyše 40 termálnych kúpalísk má medzinárodný i celoštátny význam, teplota vody v nich sa pohybuje v rozmedzí od 22 do 92 stupňov Celzia, takže mnohé z nich sú vhodné aj na celoročné využitie. Vzhľadom na veľký záujem o termálne kúpaliská a na ďalšie nové vrty kvalitnej termálnej vody sa bude počet termálnych kúpalísk aj v budúcnosti zvyšovať. Súčasne sa bude skvalitňovať aj úroveň ich vybavenosti. Využívanie voľného času pri vodných plochách v letnom období sa stalo najmasovejšou formou rekreácie.

Slovensko má mimoriadne dobré podmienky pre vidiecky cestovný ruch, veď horské a podhorské oblasti zaberajú vyše 2 mil. ha, z čoho poľnohospodársky pôdny fond predstavuje vyše 800 tis. ha. Vidiecky charakter má 80 % slovenského územia a žije na ňom 48 % obyvateľstva, čím sme sa radíme na 4. miesto spomedzi 25 štátov rozšírenej EÚ (po Grécku, Slovinsku a Rakúsku). Z vyše 2900 slovenských osád, dedín a miest je až 2500 situovaných do atraktívnych prírodných vidieckych priestorov. To znamená, že na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu sa hodí ktorýkoľvek región Slovenska, teda aj taký, ktorý zatiaľ zápasí s vysokou mierou nezamestnanosti.

Jak se daří naplňovat Národní program rozvoje cestovného ruchu ve Slovenské republice, pokud jde o budování turistické infrastruktury?
Niektoré úlohy z tohto dokumentu sú už naplnené, splnenie iných stojí ešte pred nami. Podpora v rámci štrukturálnych fondov EÚ smerovala do rozhodujúcich regiónov s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Táto finančná injekcia z Európskej únie nám umožní konečne vylepšiť prípadne vybudovať to, o čom sme dlhé roky len snívali. Bez prostriedkov sa to jednoducho nedalo, aj keď vôľa určite nechýbala.

Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo a realizovalo v rokoch 1998 – 2002 program pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu v rámci Národného programu Phare 1998 ako súčasť Spoločného prípravného programu pre štrukturálne fondy. Program bol zameraný na podporu aktivít malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu, združení cestovného ruchu, miest a obcí zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu, rozvojových agentúr a neziskových organizácií v troch prioritných oblastiach: v priamej podpore podnikania, v oblasti rozvoja ľudských zdrojov a v miestnej a regionálnej spolupráci. Týmto programom bolo podporených 145 subjektov cestovného ruchu v celkovom finančnom objeme 74 801 573,- Sk (1,736 488 MEUR).

V rámci Národného programu Phare 2002 pripravilo MH SR pokračovanie programu pod názvom Grantová schéma rozvoja cestovného ruchu v celkovom finančnom objeme 5,7 MEUR (3,5 MEUR Phare, 2,2 MEUR kofinancovanie). Grantová schéma rozvoja cestovného ruchu pozostávala z dvoch komponentov. Komponent 1 bol je určený pre malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu a Komponent 2 bol určený pre neziskové organizácie a samosprávy. Žiadosti o grant predložilo viac ako 860 žiadateľov. V súčasnosti prebieha ešte proces záverečného hodnotenia žiadostí. Po jeho ukončení budú uzatvorené zmluvy s úspešnými žiadateľmi.

V rámci Národného programu Phare 2003 sa v rokoch 2004 – 2006 bude realizovať ďalšie pokračovanie Grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu v celkovom finančnom objeme 4,7 MEUR (3,3 MEUR Phare, 1,2 MEUR kofinancovanie). V tomto období prebieha prípravný proces na vyhlásenie verejnej výzvy, ktorá by mala byť vyhlásená v septembri 2004.

V nadväznosti na Národný program rozvoja cestovného ruchu v SR bola v rokoch 2002 až 2003 spracovaná Regionalizácia cestovného ruchu Slovenska ako indikatívny a podporný dokument, ktorý preklasifikoval územie Slovenska z hľadiska potenciálu cestovného ruchu do 21 oblastí, v ktorých navrhuje aj nosné formy a druhy cestovného ruchu – pozri príloha č. 28. Na národnej úrovni bude regionalizácia slúžiť ako podporný dokument pre regionálnu politiku v cestovnom ruchu, na vyhodnocovanie vplyvu opatrení hospodárskej politiky a verejných investícií ako aj opatrení a nástrojov v rámci politiky cestovného ruchu. Umožňuje oceňovať, vyhodnocovať a prognózovať vplyvy a účinky rozhodnutí na jednotlivé regióny a na základe toho stanovovať ciele takýchto rozhodnutí s poznaním ich dopadov. Z aktuálnych úloh možno spomenúť prístupy pri zameraní a cieľoch podporných programov.

Regionalizácia a ocenenie potenciálu jednotlivých regiónov umožní zvažovať a vyhodnocovať rôzne prístupy a ich prejavy v území. Ak uvedené nástroje budú preferovať dosiahnutie rastu ekonomických prínosov a najvyššie zhodnotenie zdrojov, bude ich regionálny dopad iný ako v prípade, ak rozvoj cestovného ruchu bude využívaný ako nástroj vyrovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých oblastí Slovenska. Vyhodnocovanie takýchto variantov či prístupov umožňuje regionalizácia s ocenením potenciálu jednotlivých regiónov v kombinácii aj s inými údajmi, napr. s mierou nezamestnanosti. Regionalizácia cestovného ruchu Slovenska rovnako môže byť podkladom pre stanovovanie priorít a rozvojových stratégií na regionálnej úrovni, s možnosťou posúdenia vonkajšieho konkurenčného prostredia. V tomto smere môže zohrávať aj stimulačnú či inšpiratívnu funkciu.

Všetky regióny Slovenska majú predpoklady získavať turistov z podstatnej časti územia Slovenska a v nezanedbateľnom rozsahu aj zo zahraničia. S postupom integračných procesov, uľahčujúcich aj cezhraničný pohyb osôb a vzhľadom na geografický tvar Slovenska sa proporcie domáceho a príjazdového cestovného ruchu budú meniť, najmä pri krátkodobých pobytoch. Z ocenenia dlhodobého potenciálu je však dôležité zdôrazniť, že prakticky celé územie Slovenska má vhodné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.

Ministerstvo hospodářství SR má ve svém plánu na rok 2004 účast na některých evropských veletrzích, SACR chce pořádat zahraniční prezentace a workshopy. Podle čeho si Slovenská republika vybírá zahraniční zdrojové trhy?
Marketingová stratégia SACR do roku 2006 stanovila orientáciu marketingových a propagačných aktivít na rozhodujúcich zdrojových trhoch podľa vývoja návštevnosti Slovenska pri zohľadnení trendov vývoja na medzinárodnom trhu cestovného ruchu. Vývoj návštevnosti sleduje také ukazovatele, ako je počet turistov, počet lôžkodní, a zároveň sledujeme preferenčné znaky turistov z jednotlivých krajín. V tomto zmysle sa naše aktivity zameriavajú prednostne na susedné krajiny, pričom rozhodujúcim cieľovým trhom zostáva Česká republika. Nasledujú krajiny s vysokým trhovým potenciálom, ako je Nemecko, Rusko, Holandsko. Ďalšími v poradí sú krajiny s rastúcim trhovým potenciálom, ako napríklad Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia. Na zámorských trhoch USA, Japonska a Číny realizujeme spoločné marketingové a prezentačné aktivity spolu s našimi partnerskými organizáciami krajín višegrádskej štvorky. V roku 2004 sa SACR samostatne zúčastní na 20 veľtrhoch cestovného ruchu a na ďalších štyroch spolu s krajinami V4 – dvakrát v Číne, raz v Japonsku a raz v Brazílii. Prezentácií a workshopov bude okolo 50.

Jaký nejdůležitější úkol před vámi teď stojí?
Tých úloh je viac a stále sa vynárajú nové. V súčasnosti je ním určite spracovanie materiálu Stratégia rozvoja cestovného ruchu na Slovensku do roku 2013. Keďže pôjde o veľmi závažný materiál, chceme mu venovať značnú pozornosť. Musíme si stanoviť vízie, aký by sme chceli mať slovenský cestovný ruch o 9-10 rokov, aké sú naše strategické ciele, aké úlohy treba prijať k ich dosiahnutiu. Až potom môžeme ísť do detailov, čo bude následne znamenať spracovanie koncepcie štátnej politiky cestovného ruchu a všeobecných koncepcií rozvoja na jednotlivé etapy.

Pred krátkym časom sme spracovali analýzu vplyvov slovenskej legislatívy z oblasti ochrany životného prostredia na podnikateľské prostredie a na rozvoj cestovného ruchu. Ochranári nám vytýkajú, že chceme zničiť našu prírodu. Presviedčame ich, že nie je tomu tak, boli by sme predsa sami proti sebe, keby sme zlikvidovali to, kvôli čomu sem turisti prichádzajú a čo je na Slovensku lákavé – krásna príroda, v ktorej nachádzajú oddych a relax. Naši partneri však musia pochopiť, že príroda je tu pre ľudí, nemôžeme ju uzatvoriť „za ostnaté drôty“ a zakázať vstupovať do nej alebo v nej vylepšovať podmienky pobytu. Cestovný ruch má na Slovensku z dôvodu často neprimerane prísneho stupňa ochrany prírody problémy pri realizácii rozvojových projektov vo väčšine významných turistických centier v horských oblastiach, ktoré ležia na území s najvyšším stupňom ochrany prírody. Musíme nájsť teda rozumný kompromis, aby aj návštevník aj ochranár boli spokojní, aby sme uplatňovali trvalo udržateľný rozvoj tohto odvetvia. V blízkej budúcnosti nás teda čaká odborná diskusia s účasťou všetkých záujmových skupín.

Nemenej dôležitá je naša trvalá úloha – sledovanie plnohodnotného využitia a implementácie štrukturálnych fondov z Európskej únie, ktoré sú veľkou šancou pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých regiónoch Slovenska. Spoliehame sa na iniciatívu, nápady a entuziazmus našich podnikateľov, samospráv v mestách a obciach, regionálnych združení a všetkých tých, ktorí určite majú konkrétne predstavy o tom, na čo by sa peniaze dali využiť. Je to obrovská príležitosť pre pozdvihnutie úrovne a rozšírenie materiálno-technickej základne cestovného ruchu, ktorá sa už v budúcnosti nemusí zopakovať.

Dean Valášek